Ourakann ka leve nan chalè lanmè lantiray tropikal ek ka kouri èche an tè, menm piòpiò pou ladje lèlèm yo. Chak lanne depi mwa prèmie Jwen jik prèmie Novanm, anchay ourakann ka janbe mapipi lanmè Atlantik la, anchay toumvas oben kavalad van-toumvaran ka tounen ourakann nan lanmè Karayib la, vini simen dezas nan lantiray kontinan ameritjen an. Ourakann la (u:akàn, toumvarad nan tayino) se an penteng laliwonn lan.
Sa sa ye an ourakann ? Ki kote ek ki manniè ourakann ka leve ? Ki lòpchon ka sanble pou an ourakann leve ek kouri anlè mapipi Lanmè-Atlantik la jik pòte dezas nan peyi ameritjen ? Ki lespri moun peyi ameritjen (ek pli mabialann moun Wanakera) douvan an ourakann ? Pou dezas ourakann chaye, ki politik pou leve kore yo anfwa oben fè pou yo sispann simen anchay dezas ?
Avan nou se reponn tousa mande pou sav se pou nou doye, depareye, mete kantekant pou lonyen, ourakann lan (eti moun Matnik kriye siklòn, toulong tèbèdjedje) epi toumvas la ek kavalad lapli-oliwonn oben gwo-gren, tou. Nan wanniwannan meterolojis la, yo ka kriye ourakann (hurricane nan angle, huracán nan panyol, furacão nan brezilien, kimbunga nan swahili) tout penteng van-toumvaran otila boulin se van an pi wo pase 117 tjilomèt-a-lè, se pou konprann lamenm an toumvas (storm nan angle, ebílí nan ibo, tormenta nan panyol, temporal nan brezilien, íjí nan yorouba) se an penteng van-toumvaran otila boulin van pa ka janbe 117 tjilomèt-a-lè tala. Toumvas ja toumvas konsa boulin van an pi wo pase 62 tjilomèt-a-lè, anba boulin van tala se an kavalad lapli-oliwon oben an gwo gren. Tout se penteng tala ni lapli adan yo ek se nèyè pou moun konprann se lapli a ki pi madang nan tousa.
Nou teste isiya la, pou piòpiò kabès moun peyi nou (Ayiti, Gwadloup, Gwiyann, Matnik) piòpiò asou penteng toumvaran ta'a; pou bwabwa moun politik peyi nou bwabwa jik pou fè moun vote kont tèp yo, pou flòkò ek lòlòy djoubak-dèyè ourakann lan flòkò ek lòlòy, moun ozabra, moun debiele, moun ka pran pòz tòk-tòk ; ja lè pou leve atè Ayiti, Gwiyann, Kaloukera-Kouchalwa (Gwadloup) ek Wanakera (Matnik) an “kabes fantefrak laliwonn lan” jik an “kabes madang frayik”. “kabes fantefrak laliwonn lan” oben “kabes madang frayik” tala eti se nan lekol tou-yonn, tankou tout kabes, moun te ke pe aprann li, te ke anchouke tout memwa ek espewyans moun tout peyi karibeyen jik tout peyi ameritjen asou ourakann ek mete yo kantekant epi djoubak siantifik ki lonyen ourakann pou rive kore an penteng ki sipoze wakle nan tan-dèyè, pou toumbile van-laliwonn lan ka toumbile toulong, pou vin’ pli cho tout dlo lanmè ka vin’ pli cho, ek mi se chalè lanmè a ka ba van ourakann lan boulin.
1- An penteng laliwonn lan.
Ourakann ka leve anlè Atlantik la nan lestè kontinan afritjen an, an raratè te ke di se laboulok ka maye epi jeografi. Delè se tjek toumvas oben menm kavalad lapli-oliwon ka tounen ourakann lè’y pran lanmè Karayib la sèvi savann. Letal lanmè nan lantiray otila ourakann leve toulong pi cho. Nan plodari siantis ki lonyen ourakann, nan lagan penteng tala, reldians solèy la ka chofe letal lanmè a, dlo cho ka tounen lablin eti ka bay anlè. Lè lablin tala ka bay anlè, se pou’y fè dlo lapli eti ka ladje chalè a. isiya la, anchay van ka leve ek makòsò (clouds) ka fwaze pou leve an lakataw (thunder). Lakataw tala ka fè an lantiray anlè letal lanmè a otila prechon an ba toubannman eti ka pipiye van ki chaje ek dlo. Kòwòm Kowyolis la (the coriolis force) tankou an penteng laliwonn lan yannen epi wondjes latè ka fè tout sistenm tala toumvarele, toupiye. Anchay van djok ka kouri adan ek sa ka fè an mitan otila prechon ba toubannman. Pi prechon ba nan mitan penteng la, sa eti yo kriye zie sistenm la, pi van ka laliwonnen’y djok. Penteng tala eti siantis kriye an toumvas ka tounen ourakann oben siklòn oben tifoun, lè van an ka bay anlè pli rèd, ka vini sek ek ka trape plis lèlèm. Ni an konpanyi van ka vire towblip adan zie a oben nan mitan se lakataw la, larèstan ka kouri anlè nan spiral pou ay towblip anchay tjilomèt pi nolfok. An ourakann se tankou an antipilad lakataw ek yo ka andjouze elablinad lanmè a, se pou di’w, nan menm balan an yo ka fredi letal lanmè a. Se pousa anlòt ourakann pa ka leve lamenm dèyè an prèmie pis se lanmè cho ka bay lèlèm tankou boulin. Sa se an plodarel-kabès (theoretical hypothesis) pis nan 1995 Ourakann Lwis te ka kouri dèyè Ourakann Marilin tankon tjek tibray ka fè an tak dèyè an katjopin. Nou sav, van alize tou ka fredi letal lanmè a, nek yo pa ka malakse letal la nan fondok. An ourakann pe malakse letal lanmè a asou san mèt (100 m) fondok. Lanmè a pe ladje jik senk grèd-chalè, flouz.
Lajounen jòdi, siantis ka yannen san p’an chèlèlè, p’an tjansay, chalè letal lanmè a epi djokte ourakann lan tankon drit lapli a. Pi letal lanmè a cho, pi van ourakann lan djok, pi ourakann la anzandale nan grèd ek pi lapli atè jik pou fè lavalas. Kontel, lè ourakann Katrina pase anlè Florida, 26 d’awout 2005 sete an ourakann piòpiò epi van ki pa te pli wo pase 120 tjm/alè, lè de jou dèyè Katrina rive nan bwak Misisipi otila dlo a te cho asou 75 m fondok, van te ka fetaye anlè 259 tjm-a-lè. Katrina sòti nan grèd yonn (1) pou rive nan grèd senk (5) nan twa jou, fanlan. Ni senk grèd nan ourakann. Grèd yonn lan se lè van an ka fetaye 118 jik 153 tjm-a-lè. Grèd 2 (de) se lè van an ka kouri depi 154 jik 177 tjm-a-lè. Lè Dean pase anlè Youwanakera (Wanakera oben Matnik) ek Youwanalao (Wanalao oben Sainte-Lucie) sete an ourakann nan grèd 2. Grèd 3 (twa) se lè van an ka toumvare anlè 178 jik 209 tjm-a-lè, astè grèd 4 (kat) la se lè van ka chaye tout bagay epi 210 jik 249 tjm-a-lè. Lè Dean rive nan bòdaj Jamayika, asou lanmè Karayib la, eti ki pli cho pase mapipi Lanmè-Atlantik, sete an ourakann grèd 4. Dènie grèd la se senk la (5), otila van fetaye anlè 249 tjm-a-lè. Ourakann san tit la ki debaba Bastè (Gwadloup) nan 1928, te trape van eti ourakannis owonzonnen te ka toumvarele anlè 280 tjilomèt-a-lè ; nan lanne 1989, Igo pase anlè Gwadloup (Kaloukera-Kouchalwa) epi van 260 tjm-a-lè ; nan lanne 1979, David chaye van ki te ka toumpakte anlè 285 tjm-a-lè ek ki depotjole Rozo, yogann Waytoukoubouli (Dòmnik) avan’y ale pòte dizès atè Kiskeya. Nan 1988, lanne eti lanmè Karayib la te cho toubannman, Ourakann Jilbè rive nan lestè Youkatàn (Meksik) epi van te ka fetaye anlè 295 tjm-a-lè, apre’y te abwogat Montogo Bay atè Zemaka (Jamayika). Se Wilma, Oktòb 2005 eti van an woukle pi djok, 330 tjm-a-lè. Avan fè ourakann, tout penteng toumvaran otila van anba 62 tjm-a-lè, se an "kavalad lapli oliwonn" epi lè van ka woukle depi 62 jik 117 tjm-a-lè yo ka kriye yo an "toumvas".
Karetel, chimen-ale, ourakann la anba larel plas lantiray prechon wo kayalo Asò. Pou moun ki sav, van ka soufle toulong, depi lantiray prechon wo pou ay towblip nan lantiray prechon ba, pi lantiray prechon wo kayalo Asò nolfok kayalo Karayib la pi karetel ourakann la ka bay pa anlè avan’y rive nan Karayib la ek kay debaba Etazini anlè a. Kayalo Karayib la ka jiskont trape anchay gren, anchay lavalas. Pi lantiray prechon wo kayalo Asò a bò peyi Karayib la, pli prechon tala kouri nan lisid-anba-solèy, pi karetel ourakann la ka pase adan lanmè Karayib la ek pi ourakann lan djok pou lanmè Karayib la ki pi cho pase mapipi Lanmè-Atlantik. Kifè, se pa toulejou ourakann ka bay nan Karayib la se nan an tan fann, bout mwa Jwiye jik Oktòb (prèmie ourakann se kote 12/15 d’Awout) magre si nan Maws lanne 2004, ourakann-Katarina pase Brazil epi van 150 tjm-a-lè. Menm manniè, nan 2 Novanm 1888, an ourakann pran chimen tout kayalo yonn-dèyè-lòt depi Tobago jik Antigwa. Ni an penteng toumvaran owonzon chak 4 lanne ek an ourakann, owonzon chak douz lanne atè Matnik, Gwadloup nek pi nou pran’y pa anlè pi drit ta'a desann pis atè Borinkèn (Puerto-Rico) ni an ourakann chak 6 lanne.
Konsa ourakann la rive anlè tè, se pou’y ladje lèlèm, van ka ladje boulin yo ek gwo gren lavalas ka tounen wouzin si se pa fifin lapli. Se isiya la wabap penteng toumvaran an. Peyi tou wèt kontel Kaloukera oben Wanakera pa pe frennen an ourakann eti ka janbe yo flouz, ladje mapipi Lanmè-Atlantik rive nan lanmè Karayib la. Zie ourakann la ka pase nan kannal ki malakse dlo lanmè Karayib la ek dlo mapipi Lanmè-Atlantik, an ourakann ka fè owonzon 300 tjm lawonn ek Wanakera (Matnik limenm) pa fè plis ki 104 tjm londjè pou 35 nan lajè, nan tè. Nan laliwonn Karayib la, se Wilma ki pi gwo ourakann epi 800 tjm lajè nan Oktòb 2005 ; Allen, nan Awout 1980 te ka fè 650 tjm lajè.
2- Nan lawonn ourakann la, an penteng sosial.
Nan lèspri moun Wanakera, chak ourakann ni kanmanwonn li ki ta’y. Memwa moun Wanakera (Matnik) tjenbe de ourakann, Edith ki debaba peyi an 25 Sèptanm 1963 epi van te ka fetaye anlè 240 tjm-a-lè ek ki te tjwe 10 moun ; epi Dorothy (se pa te an ourakann men an toumvas) nan lanne 1970 ki te neye 44 moun. Ni an simidòy ka toumbelele, "Doroti chaye mwen, man mantje neye, bondie pa pini nou nou se de malere…". Memwa moun Gwadloup tjenbe Igo ki debaba peyi a epi van te ka fetaye anlè 260 tjm-a-lè, nek, aye-nou-aye, Igo jiskont kraze kaz, Inez (van jik 240 tjm-a-lè) nan 27 Sèptanm 1966 ki te chaye souf 25 moun. Delè gran-moun Gwadloup ka rive sonje, ourakann san tit 12 sèptanm 1928 la ki chaye owonzon 1500 moun (1200 moun nan lantiray Lapwent) ; Bètsy 1956 ki chaye 6 moun ek Helena, 1963, ki chaye 5 moun. Pou raratayri natifnatal ki pri nan lagli krannte ras nèg la, pa fouti ale pi nolfok, memwa ourakann tala pa ka simèwje, p’an plodarè pa ale lonyen ourakàn 10-12 Oktòb 1780 an ki pipiye nanm 22 000 moun owonzon atè Barbad, Sentlisi epi Matnik (9 000 moun atè Matnik tou-yonn, yo pa konte nèg-mawon adan) ; ayen anlè ta 13 d’Awout 1766 la ki tjwe 440 moun atè Matnik, ta 18 d’awout 1891 la ki fè bawouf anlè souf lavi 700 moun owonzon, epi ta jwiye 1813 la ki chaye tak plis ki 200 moun oben ta 20 sèktanm 1834 la (si se pa 20 Oktòb) ki nèyè chaye 400/500 moun. Atè Wanakera, 20ème sièk la te pi tenmpla. Ni owonzon, atè Gwadloup/Matnik, an penteng toumvaran (toumvas oben ourakann) chak 4 lanne, ni an ourakann owonzon chak douz (12) lanne. Pi nou ka bay nan linò kontinan ameritjen an, pi penteng toumvaran bay ek pi nou trape ourakann pou laliman lantiray presion wo a ki fè tout penteng toumvaran ka bout kous yo asou Etazini oben Meksik ek pou chalè Lanmè Karayib la ki ka tounen tout toumvas nan ourakann.
Ourakann lan ka leve an chenn mayouraj, an ansanm-ansanm avan’y rive, an kole-zepol pi djok lè’y pase, ek sa fondal pou konprann "larel" sosial se ourakann lan. Nan prèmie tan, lè gwo chalè san p’an van ka bay, se pou moun file koutla, pare matjoumbe, louch, pel, pikwa, koupe branch-bwa flòkò, wouvè dalo pou dlo koule, vire kloure tol, tire nàs, machwa, filèt nan lanmè, kisasayesa. Lè brennbòwyonn sinase peyi a asou karetel tjek penteng toumvaran se pou moun rale ek mare kanno yo (sa fèt nan lèspri an yonn-pou-lòt), mete nan ja oben genyen dlo pou brè, fè oben genyen bagay sek pou manje (biswi, kwak, djòkò/tjòkok, pwason sek oben fri, diri) ; fè sèbi oben chaltoune pou klere nan soukou oben genyen blanbalenn, genyen pil ek chay pil ; mete wòch (wòklò) anlè fetay kay pou tol pa vole, mete wòch anlè tol ki atè, tjwiyi tout ponm oben tòtòt ki matrite, mete rad pwòp nan sire, mete manje sek nan sak sire, genyen bòt, manto nan sire, si moun ni lolin pou sa. Se pa jiskont lavi degra ka depotjole pou vire pran dèyè, lavi sosial ek matjoukanniz tou ka vidjoze, ka yonnife, ka leve djok nan mitan moun. Ourakann la ka vire nate yann sosial la.
Ourakann epi toumvas, oben kavalad lapli oliwon, pa trape menm mannigèt asou lavi sosial la ; yo pa nate yann sosial la epi menm vidjozite. Mi lajounen jòdi, yonn-pou-lòt tala ka dekati, tankon tak toupatou asou latè, asou kous-kouri plere-zie-sek toulong, menm moun ki goumen pou pete-chenn adan delè, yo ka fè wol konprann an bagay ek yo an tjou ka paladjole asou mayouri franse, asou pal gouvelman franse sipoze lonje ba yo. P’an djoubak-douvan pa leve, moun ka tilile dezas, ka wè ba’ay depotjole toupatou. Moun ay genyen anchay machandiz anlè tre betje, mete an frijidè ek lè de jou pase san elektrisite, tout machandiz gate ka pit nan frijidè. An moun ka katjile tibren sav pase pèsonn se fwiniti sek pou genyen, bagay moun pa bizwen mete nan frijidè. Se gouvelman franse ka brennbòwyonnen Gwadloup, Matnik se pa pa an gouvelman natifnatal Gwadloup oben Matnik, kifè man pa’a wè poutji moun ka kale magoul yo toupatou asou "mayouri natifnatal franse" pis an moun pa pe ka doubout bò tab tranpaj lanbi ek chatou wangloupe tout lachè a kite pen mouye a ba lezòt ek lè vini pou ay jete fèy bannann lan ka cheley kouri sere.
Sa fè, moun pa fouti li nawflaw chenn mayouri eti gouvelman sipoze siktire ; politisen natifnatal pa fouti pran seraj, se se an pislin, makiyon ka vann tout kochonni yo trape ba moun. Lè ourakann pase, pates machandiz ka anni wakle. Politisen natifnatal pa fouti, leve an politik sibrekataj pou kore koutjatiz moun ka genyen gwo-loto tjenz lanne trèt pou ale jwe nan flak dlo, ourakann pò’ò fini pase. Bwabwa mal blenmi medja katafal franse atè Wanakera ka fè tout degwel pou fè moun plere menm lè yo pa le, ka fè tout degwel ale èche moun ka plere, ka kriye lòbòp pase lajounen ka fè lè. Pou katjile yas, moun ki pran fè anba Dean se moun ki la tou-yonn nan tjek soloda san manman, mangrann, mastèbek, makoklen, moun-san-kay-rete, moun ki pa fouti ale pare lapli nan oliwonnaj pou kankan ki leve douvan, pou moun ki pa le moun menm zandja pèse nan lavi pase yo, moun ki leve bout-djel pou an kaka mayengwen adan an cha pistach anlòt te ke genyen lè Nwel bay ek koumanse peye mawyaj mantou, lè tout djimbi mò nan bari a. Pou kay-rete ki machokete pi djok tak toupatou nan Karayib la, ourakann pa pe fè bawouf anlè lavi moun tankou ourakann nanninannan. Sa fè, penteng tala pa vire vidjoze lavi sosial tankon nan tan tatayel nou. Pèz sosial ourakann lan dèchte anchay ek nan menm balan lespri moun pa rete asou sa, memwa se ourakann lan ka degaye.
An ourakann ka pase, moun pa ka tjenbe ayen ; anchay bwabwa ozabra douvan an ti fantefrak laliwonn lan, anchay falfrèt fòse moun ki pa ka mètsèvle ayen, moun san kabès, moun p’an konprinèt, moun ki pa katjile ayen ek ka kouri plere zie sek ba tjek apa blenm ki pa janmen wè se se an tòtòt fouyapen. Moun kouri koupe tout piebwa ki te kouche, koutla yo, rach yo lanmen yo se ba yo lè pou yo pase, jete tout bagay ki te mouye, foute tout fè’y tol ki dekloure nan razie, tout prela ki te flandje, tout prel prelele, tout piebwa ki te mantje an branch pou trape an wèy tektèg asou lanmè, an bann kokofiolo koutla file de bò. Pa ni p’an moun ki di nou ka pran foto, filme an lantiray avan ourakann pase pou nou se wè apre… Gouvelman franse ke ba yo lajan pou vire genyen kawbe-machandiz betje a. Moun plen lari epi kochonni oben bagay tjook-an-blok, leve kalboyri anlè vwezinaj, fè nich ba rat, fè souri tilile, fè chen drivaye pran lari, fè mayengwen jijinen. Sa fè, ayen pa ka lerize, pa ni p’an kabès, an sa-fè krache-dife ka tije, p’an lokobès, p’an moun ka nètche, p’an moun ki pran an bagay fè’y sèvi anlòt dekou nan an tjek potjel krache-dife. Toupatou asou latè, nan tout peyi moun anba sweleley ewopeyen an, tout bagay ni trann-douz lavi yonn dèyè lòt. Atè Gwadloup/Matnik, moun swelele ek desèvle nan mitan kabèch ek yo la ka depotjole tout ti liann sosial ki la ka nate anba kavalad tan ki pase.
3- Leve an “kabès fantefrak laliwonn lan” marase epi an “kabès madang frayik” atè peyi karibeyen.
Ourakann la vire vidjoze karibennte a, fè moun Matnik, Gwadloup konprann (ès kabèch yo asou sa) se nan karibennte tala yo pe trape an kabès asou ourakann la, an sa-viv, an nou-menm-ki-nou-menm-lan, si se pa an kanmanwonn. Lè an ourakann ka pase anlè twa, senk peyi karibeyen se pou’y pran degra (grenn-bwa, chouk, fèy-bwa, zèb, bètazel delè menm tjek igwann) nan an peyi chaye’y ek ladje'y adan anlòt peyi. Se pou nou di, ek sa nan lèspri yonn adan se twa plodarel-douvan karibennte, simèwjay karayib ; an penteng sosial, politik, matjoukanniz, ekonomi, an bèt, an degra pe leve adan an peyi kouri adan, bat-dèyè ek degaye nan peyi tala ek ay vire leve nan menm kòwporans la oben anlòt, nan anlòt peyi karibeyen. Simèwjay karayib tala ka yannen nou, man pa’ay di yonnife nou pa dèyè tout pàs politik ek se an chimen sòti jou ki jou anba sweleley ewopeyen an. Sa ki fè ourakann la pou vire nate yann social nan chak peyi, vidjoze kabès asou ourakann ek fè matjoukanniz lan pofite atè peyi a. Pi nolfok, ourakann la ka vire nate yann peyi karibeyen pou peyi karibeyen nan lèspri an kanmouzaza sikti sosial, nan lèspri an kanmouzaza laliwonn, sa ki tjenbe adan an peyi ka vini model nan peyi otila bagay pa tjenbe, nan lèspri tala eti ka ba matjoukanniz lan tak toufounri.
Se an bat-manman. Pou leve "kabès fantefrak laliwonn lan" ta'a epi/oben "kabès madang frayik" fòk ni an walayachi politik natifnatal ek pi nolfok, an djoktòch politik karibeyen. Se pou nou tann flouz, se nan lekol tou-yonn matjoukanniz ta'a tankou tout matjoukanniz ka siktire, ka sosialize, ka vidjoze, ka toufounen; pou manyèt pou katjile toulong asou sa (pran sa ki nawflaw ek ladje sa ki flòkò) pou manyèt pou mete matjoukanniz tala nan larel ek lèspri toumbilad, sosial ek matjoukannizan, eti lekol leve ; pou manyèt lekol pou wouvè an peyi asou tout peyi kontinan an, tout peyi oliwon latè.
An manyèt pou vire-leve tjouns toulong, fè bagay nèf epi bagay ki kraze, an manyèt pou dekwòbòt, dekochi, detòde, detèd, lerize. An manyèt pou ka vire-mete larel, sa eti ki fè kabès an moun, sa ki fè an moun vivan. An manyèt pou pran douvan avan douvan pran douvan. Siktire anchay krèy bolit (moun ki trape anchay kabès asou an penteng, an bagay) eti ki pe lonje-pal si kouri vini, ba moun an chimen-ale fap-fap, kriye anmwe lonje-pal, sanble nòv, andalote nòv pou rive lonje-pal nawflaw ek koubare tout gran pangal ki leve dèyè tout dezas laliwonn lan. Nan lekol, depi lekol tjanmay jik linivèsite, an sibrekataj pou sansle moun anlè madang frayik. Nan linivèsite, an karetel ka sibrekate dòktè nan sians laliwonn ek madang frayik ek lòtbòtsay an karetel teknolojik (2-3 lanne) pou sibrekate braynès la nan djoubak yannen epi sinas ek jeray madang frayik. Ek sibrekataj ta'a, an moun te ke djoubake nan tout peyi karibeyen ek ameritjen ki anba madang ourakann. Tousa mande an djòktòch politik, pa ti manyèt bò-kay, bagay bwabwa a eti lantirayis Matnik la, delè jik natifnatalis oben walayachis nan djol ka mande. Bagay eti politisen Matnik pe’e menm pe demare bèf an betje, nan savann betje ni pou ta yo, epi sa. An djòktòch politik eti ka sanble tout manyèt an walayachi politik natifnatal, mwen menm ki mwen menm lan pa ka demòd asou sa.
An "kabes fantefrak laliwonn lan" tankou an "kabes madang frayik" sipoze, pa di yo di’w, anchouke anchay larel ek patès, tankou tout kabès asou latè. Se sa ki fè an matjoukanniz tjenbe doubout ek bay nan lantiray sosial la jik sitire an lantiray sosial, si pa ni. Sa sipoze tou, pou anchouke larel ek patès, an bokantaj sa-fè epi peyi karibeyen/ameritjen ki anba menm laliwonn lan. Se pou nou konprann, an ourakann grèd 4/5 tankon David oben Igo se an kou chak douz/trèz lanne, an toumvas se an kou chak 4/5 lanne, an lavalas frayik se an kou chak 10/15 lanne, an latè-tranble grèd 6.5 pase ek ti fondok20/30 tjilomèt, se an kou chak siek jik de siek nan an peyi, an deblozonn volkan se an kou chak siek, nou pase wel, kifè san bokantaj ekspewyans tala nan Karayib la, an matjoukanniz pe pa anvidjoze, trape an toufounri, leve larel, patès ek kabès li, ek pofite pou sav nou sav lè an matjoukanniz pa fouti woule epi larel ek patès natifnatal oben kontinan an, se pou’y vin’ goglè, degaye anfwa.
Nan bout ti kabechay pianmpianm ta'a se pou nou konprann anfwa fok leve an politik pou sispann mayonmbe bannann. Pou sispann plante bannann, makande tè yich nou, makande moun peyi nou. Se pa jiskont fè an ti toumbile kanman ek mande betje ladje titès ek agouloutri lajan, fè an mayonmbri san langre, katjile lanmen apiye douvan kabèch (ay mande an betje sèvi kabèch li douvan la’an walayachi franse a te ke lonje ba yo), se sispann nèt mayonmbe bannann ek se pa vire-plante kann pis owala ni mayonmbri dri ta'a moun ke ay genyen langre pis lizin langre ke vann langre ba moun. Nou te ja di sa fondal vire plante pie-bwa asou tè ki foulbak ek klòdekonn pou fè lizin bwa, fè lantiray vèt, kote pou moun fè an ti bwelta, pran an frechè ek vire plante pie-bwa ka voye ponm oben tòtòt (Zaboka, mango, fouyapen, chatenn) kote eti pa ni anchay klòwdekonn, ek fè an mayonmbri san langre, kote eti pa te ni p’an zing klòwdekonn ek gramòksòn pou ba moun manje nan peyi a. Si mayonmbo an peyi, an kontinan pa fouti ba moun peyi a, kontinan an manje, pa ni peyi. Epi bwa moun pe leve lizin bwa, fè potjel tout bagay anchay patès agouban eti ka leve ek mete an ekonomi larel. Pou moun mayonmbri bannann ka mare, dèyè kon de talon, an politik lerizad, te pe voye an konpanyi moun djoubake nan pwòptay laliwonn, voye dòt nan sibrekataj djoubak krache-dife, voye dòt panse bobo mayonmbri-aleliwon leve anlè yo, ek dòt nan sibrekataj pou aprann kore banbann ki leve lè tjek dezas laliwonn lan (ourakann, latè-tranble, deblozonn volkan, dife-pri, sèknès, bidimblo lavi toulejou kisasayesa) pase. Pi nou ale nan tan ki pase, pou politik san p’an kabès gouvelman franse ka leve nan peyi nou, pi nou ke trape mapipi banbann lè an ti dezas pase.
Simao moun Wanakera
Ourakann ek toumvas nan Karayib la depi 1635 jik 2007 se ta manzè Emili.
Ale wè nan :
Divine Wind : The history and Science of Hurricanes, K. Emmanuel, Oxford University Press, 2005
Change in cyclone tropical number, duration and intensity in a warming environment, P.J. Webster, in Science, vol. 309, 2005
Le grand livre des cyclones et tempêtes tropicles, J.-L. Martin, Orphie, 2002
Océans plus chauds, cyclones plus violents, K. Trenberth, Pour la Science, éd fr. de Scientific American, août 2007
Sur la trace des ouragans anciens, Kam-biu Liu, Pour la Science, éd fr. de Scientific American, Septembre 2007
Maîtriser les ouragans ? R. hoffman, Pour la Science, éd fr. de Scientific American, octobre 2004
Katrina, Spike Lee, a 40 Acres and a Mule filmworks, “by any means necessary”, USA, 2006
Ourakann ek toumvas nan Karayib la depi 1635.
|
lanne |
Pteng |
Boulin van |
Peyi debaba |
Moun mò |
|
08-1635 |
Wak. |
Grèd 3/4 |
Ayiti-Domnik-Gwadloup-Matnik |
Ayt.Gwdp. |
|
10-1642 |
Wak. |
Gd. 2 |
Domnik-Gwadloup-Matnik |
D.Gdp. |
|
09-1651 |
Wak. |
Gd. 3 |
Matnik, Sentlisi, |
Matk. Stlisi. |
|
10-1656 |
Wak. |
Gd. 5 |
Ayiti, Gwdp., Jam., Kba |
Gwdp. |
|
15-08-66 |
Wak. |
Gd. 4/ 5 |
Ayt. Dom. Gwdp. Jam. Matk. Kb |
2 000 Gwp.Mat |
|
3-08-1680 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Ayt., Dom., Jam., Kb., Mat., Stl. Set. |
Ayiti, Jam. |
|
10-1695 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Ayiti, Domnik, Jamayika, Matnik, |
600 Matinik |
|
04-09-1713 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Ayt., Dom. Gwdp., Jam., Matk., Kb. |
+ 100 Matk |
|
13-8-14 |
Wak. |
Gd. 2 |
Dom., Gwdp., Kayiman, Monsera |
Mon. |
|
12-9-24 |
Wak. |
Gd. 3 |
Kiskeya |
124 moun |
|
12-9-38 |
Wak. |
Gd. 2 |
Domnik, Gwadloup, |
Gwdp. |
|
21-09-1747 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Ayt., Dom. Gwdp. Jam. Mat. Kb. |
Ayt. Gwdp. |
|
1-10-53 |
Wak. |
Gd. 1/2 |
Ayiti, Domnik, Matnik, |
- |
|
09-1754 |
Toum. |
Gd. 4/5 |
Domnik, Gwadloup, |
Dom. Gwdp. |
|
12-9-56 |
Wak. |
Gd. 2 |
Domnik, Matnik, Sentlisi |
Stlisi. |
|
23-8-58 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Domnik, Jamayika, Matnik, Sentlisi |
Jm. Mat. |
|
31-7-65 |
Wak.. |
Gd. 2/3 |
Ayt. Dom. Gwdp. Jam. Mat. Kb. |
Dm. Jam. |
|
9-1765 |
Wak. |
Gd. 1/2 |
Ayt. Dom. Gwdp, Jam., Mat. Kb. |
- |
|
13-8-1766 |
Wak. |
Gd. 5 |
Ayt. Dom. Jam. Kb. Mat. Stlisi |
440 Matinik |
|
6-10-66 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Ayt. Dom. Gwad, Jam. Kb. St-Ktòf |
Gwd. St-Kt. |
|
8-1767 |
Wak. |
Gd. 3 |
Ayiti, Jamayika, Matnik, Sentlisi |
1 600 Matinik |
|
28-8-72 |
Wak. |
Gd. 4 |
Ayt. Dominikana, Borinkèn, Jam. |
280 |
|
30-9-75 |
Wak. |
Gd.1/2 |
Dom. Gwdp. Mat. |
- |
|
6-9-1776 |
Wak. |
Gd. 5 |
Ayt. Domkana. Dom. Gwdp. Mat. |
6 000 Gwdp. |
|
11.10-1780 |
Wak. |
Grèd 5 |
Bbad. Dom. Gwdp. Mat. Stlisi, Svsan. |
22 000 (9 000 Matinik) |
|
25-08-85 |
Wak. |
Gd 3/4 |
Ayt., Dom. Gwdp. |
25 mò Gdp. |
|
31-08-85 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Dom. Gwdp. |
Gwdp. |
|
10-09-86 |
Wak.. |
Gd. 1/2 |
Domnik, Gwadloup, |
- |
|
14-08-88 |
Wak. |
Grèd 4/5 |
Antig. Bahamas, Dom. Matnik, |
700 (100 Mat) |
|
01-08-92 |
Wak. |
Gd. 3 |
Antig. Gwdp. Pto-R. |
Pto-R. |
|
08-1806 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Ayiti, Domnik, Matnik, Sentlisi |
Ayti. |
|
02-08-09 |
Wak. |
Gd. 1/2 |
Gwadloup, kayalo linò, Pto-R. |
- |
|
02-09-09 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Dom. Gwdp. kayalo linò |
Ky. linò |
|
10-1809 |
Wak. |
Gd. 1/2 |
Ayiti, Domnik, Matnik, Sentlisi |
- |
|
07/ 09-1813 |
Wak. |
Grèd 4/5 |
Ayiti, Domnik, Matnik, |
3 000 Matinik |
|
09-1816 |
Wak. |
Grèd 4/5 |
Ayiti, Domnik, Jamayika, Matnik, |
+ 1 000 Ayti |
|
10-1817 |
Toum. |
- |
Domnik, Matnik, |
Matk. |
|
01-10-21 |
Wak. |
Gd. 3/4 |
Ayti, Dnik. Gwdp. |
200 Bastè |
|
26- 07-1825 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Dom, Gwdp, Mgalant, Matk, Pto-R |
1300 -300 Gwdp |
|
20-09-34 |
Wak. |
Gd. 2 |
Ayiti, Domnik, Matnik |
Ayti. |
|
01- 08-1837 |
Wak. |
Gd. 3/4 |
Ayiti, Domnik, Matnik |
57 Matnik |
|
11-09-46 |
Wak. |
Gd. 2 |
Ayiti, Domnik, Gwadloup, Matnik |
Ayt. |
|
06- 09-65 |
Wak. |
Gd. 3 |
Ayiti, Domnik, Gwdp, Marigalant |
80 Mgalant |
|
08- 09-75 |
Wak. |
Gd. 1/2 |
Domnik, Matnik |
- |
|
02- 11-88 |
Wak.. |
Gd. 2/3 |
Tout peyi depi Tobago jik Pto-R. |
126 |
|
18- 08-91 |
Wak. |
Gd. 5 |
Matnik, Tk èk Kaykos, Pto-R. |
703 moun |
|
12- 09-97 |
Wak. |
Gd. 3 |
Barbad, Grènada, Senvensan |
+50 Grènada |
|
08.09-1900 |
Wak. |
Grèd 5 |
Galveston (Tèkzas) |
12 000 moun |
|
19- 07-02 |
Toum. |
- |
Domnik, Gwadloup, kayalo linò |
- |
|
09- 08-1903 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Jamayika, Kayiman, Matnik |
188 -31 Matnik |
|
15- 09-03 |
Wak. |
Gd. 4 |
Etazini |
57 moun |
|
13- 06-04 |
Wak. |
Gd. 3/4 |
Kouba |
87 moun |
|
27- 09-06 |
Wak. |
Gd. 4 |
Misisipi, Alabama |
134 moun |
|
17- 10-06 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Kouba, Florida |
193 moun |
|
25- 09-08 |
Wak. |
Gd. 3 |
Dominikani |
98 moun |
|
21- 07-09 |
Wak. |
Gd. 2/3 |
Velasko (Tèkzas) |
41 moun |
|
28- 09-09 |
Wak. |
Gd. 4 |
Mèksik |
2 000 moun |
|
20- 09-09 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Lwiziàn, Misisipi |
353 moun |
|
11- 10-09 |
Wak. |
Gd. 3/4 |
Kouba, Florida |
34 moun |
|
09- 11-09 |
Wak. |
Gd. 4 |
Ayiti, Dominikani, jamayika |
130 moun |
|
13- 10-10 |
Wak. |
Gd. 4 |
Kouba, Florida |
101 moun |
|
29- 08-11 |
Wak. |
Gd. 3 |
Jòji, Karolin Lisid (Etazini) |
25 moun |
|
19- 11-12 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Jamayika |
200 moun |
|
9- 10-1913 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Nikaragwa, Ondouras |
135 moun |
|
12- 08-15 |
Wak. |
Gd. 5 |
Jamayika, Kouba, Mèksik, Tèkzas |
405 moun |
|
24- 09-15 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Jamayika, Lwiziàn, Misisipi |
279 moun |
|
04- 07-16 |
Wak. |
Gd. 3 |
Baramas, Mèksik, Karolin |
26 moun |
|
06- 08-16 |
Wak. |
Gd. 2 |
Lwiziàn, Tèkzas, lanmè Mèksik la, |
34 moun |
|
15- 08-16 |
Wak. |
Gd. 3 |
Jamayika, |
27 moun |
|
28- 08-16 |
Wak. |
Gd. 4 |
Dominik, S. Gwadloup, N. Matnik |
50 Domnik |
|
22- 09-17 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Florida, Jamayika, Kouba, |
78 moun |
|
09- 09-19 |
Wak. |
Gd. 2 |
Florida, Kouba, Tèkzas S. |
900 moun |
|
28- 08-24 |
Wak. |
Gd. 3 |
depi Monsera jik Tòwtola |
100 moun |
|
23- 07-26 |
Wak. |
Gd. 5 |
Bahamas, Domnikani, Pto-R. |
287moun |
|
20- 10-26 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Bèwmid, Kouba, |
709 moun |
|
12- 10-1928 |
Wak. |
Gd. 5 280 tjm/alè |
Florida, Gwadloup, kayalo linò, Pto-R. Tèwk ek Kayikos |
3 411 (1 500 Gwadloup) |
|
01/06 - 09-1930 |
Toum./ Wak. |
Gd. 5 |
Dominikana, (toumvas Gwadloup, kayalo linò) |
8 000 Dominikana |
|
06- 09-31 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Belize |
2 000 moun |
|
26- 09-32 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Borinkèn (Puerto-Rico) |
257 moun |
|
04-11 -32 |
Wak. |
Gd. 5 |
kayalo Kayiman, Kouba, Jamayika, |
3 107 moun |
|
27- 06/03-07 -1933 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Kouba, Jamayika, Trinidad, Venezwela |
35 moun |
|
15- 08-33 |
Wak. |
Gd. 4 |
Jamayika |
70 moun |
|
30- 08-33 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Kouba, Tèwk èk Kayikos, S. Tèkzas |
179 moun |
|
15- 09-33 |
Wak. |
Gd. 4 |
Mèksik |
63 moun |
|
24- 09-33 |
Wak. |
Gd. 5 |
Tampiko (Mèksik) |
184 moun |
|
4/8- 06-34 |
Wak. |
Gd. 5 |
Salvadòw, Ondouras |
3 000 moun |
|
02- 09-35 |
Wak.. |
Gd. 4/5 |
Florida |
409 moun |
|
23- 09-35 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Bimini, Kouba |
74 moun |
|
19 jik 25 10-1935 |
Wak. |
Gd. 5 |
Ayiti, Jamayika, Ondouras |
2 150 (2 000 moun Ayiti) |
|
23jik 28 09-1941 |
Toum./ Wak. |
Gd. 4 |
Matnik (toumvas), Ondouras |
50 moun Ondouras |
|
16- 08-44 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Grenada, Jamayika, Mèksik |
216 moun |
|
19- 09-44 |
Wak. |
Gd. 4/5 |
Mèksik |
200/300 |
|
12- 10-44 |
Wak. |
Gd. 3/4 |
Kouba, Florida |
318 moun |
|
14- 09-45 |
Wak. |
Gd. 3 |
Ba’amas, Florida |
26 moun |
|
22- 05-48 |
Wak. |
Gd. 4 |
Dominikana |
80 moun |
|
21/31-8-50 |
Bekè |
T/W.Gd 3 |
Alabama, Gwdp (Toumvas) Kb. |
26 Kouba |
|
15/20- 8-51 |
Chawli |
T/W.Gd. 4 |
Jamayik, Matnik (toum.), Mèksik |
259 moun |
|
02- 09-51 |
Dòg |
Gd. 2/3 |
Jam, Matk, Mèksik, Stlisi |
- |
|
23- 10-1952 |
Fòks |
Gd. 4/5 |
Kouba |
600 Kouba |
|
26- 10-54 |
Alis |
Gd. 3 |
Ondouras |
29 moun |
|
5/13- 10-1954 |
Azel |
Gd. 5 (249 tj/lè) |
Ayiti, Etazini, Grenada |
1200 (600 Ayiti) |
|
11- 09-55 |
Ilda |
Gd. 4 |
Kouba, Mèksik |
304 moun |
|
22/8- 09-55 |
Janèt |
Gd. 4/5 |
Barbedos, Belize, Mèksik |
681 moun |
|
11/2- 08-56 |
Bètsi |
Gd. 3/4 |
Puerto-Rico, Gwadloup |
34 (6 Gwdp) |
|
01/6-09-58 |
Ela |
Gd. 4/5 |
Ayiti, Kouba, Matnik (toumvas) |
37 moun |
|
04/5- 09-60 |
Donna |
Gd. 4/5 |
Ba’amas, Borinkèn, Florida |
364 moun |
|
26- 10-61 |
W. Eti |
Gd. 2/3 |
Beliz |
275 moun |
|
25- 09-1963 |
Edit |
Gd. 3 |
Matnik |
10 moun |
|
26-1 0-63 |
Elena |
T. 90tj/lè |
Gwadloup |
5 moun |
|
30- 09/08-10-1963 |
Flora |
Gd. 5 |
Ayiti, Kouba |
8 000 (5 000 Ayiti) |
|
22/26- 08-1964 |
Kleo |
Gd 4 |
Ayiti, Antigwa, Gwadloup, Kayalo Linò, Senkits, Sent-Kwa, Tòwtola |
217 (192 Ayt, 14 Gdp) |
|
04/08- 6-66 |
Alma |
Gd 4 |
Florida, Kouba, Ondouras |
90 moun |
|
27/30-9-1966 |
Inès |
Gd. 4 |
Ayiti, Borinkèn, Dominikana, Gwadloup, Kayalo Linò, Meksik |
1 000 (800 Ayt, 25 Gdp) |
|
05/22- 9-67 |
Bèla |
Gd. 3 |
Matnik (toumvas), Mèksik, Tèkzas |
59 moun |
|
5/22- 08-69 |
Kamiy |
Gd. 4 |
Lwiziàn, Misisipi, Virjini |
259 moun |
|
28- 08-69 |
Fralia |
Gd. 4/5 |
Gwatemala |
100 moun |
|
20- 10-1970 |
Doroti |
105 tjm/alè |
Dominik, Matnik (450 mm dlo pou an jounen) Tè koupe, chaye kay |
51 (44 Matnik) |
|
6/11- 09-71 |
Edit |
Gd. 2/3 |
Arouba, Kolonmbi, Nikaragwa |
30 moun |
|
12/22- 6-72 |
Agnès |
Gd. 4 |
Kouba, Lwiziàn, Misisipi |
129 moun |
|
14- 09-74 |
Fifi |
Gd. 5 |
Ondouras |
10 000 moun |
|
13/24- 9-75 |
Eloyiz |
Gd. 4 |
Ayiti , Dominikana, Etazini, Pto-R |
80 moun |
|
29-08/05- 09-1979 |
David |
Gd. 5 280 tjm/alè |
Ayiti, Dominik, Dominikana, Etazini |
2 068 (+1000 Domkna) |
|
4/07- 08-80 |
Alèn |
Gd. 5 305 tjm/alè |
Ayiti, Etazini |
259 (200 S. Ayiti) |
|
6/07- 10-85 |
Izabel |
Gd. 4/5 |
Borinkèn |
180 moun |
|
09/14- 09-1988 |
Jilbè 888 èp |
Grèd 5 320 tjm/alè |
Ayiti, Jamayik, Matnik (toumvas) Mèksik, |
327 (30 Ayt) |
|
14/22-10-1988 |
Joàn |
Gd. 3 |
Kolonmbi, Kòstarika, Nikaragwa, Venezwela |
216 moun |
|
17/22- 09-1989 |
Igo |
Gd. 5 280 tjm/alè |
Gwadloup, Karolin S., Monsera |
56 (5 Gwdp) |
|
5/08- 08-90 |
Djana |
Gd. 3 |
Mèksik |
96 moun |
|
23/27- 8-92 |
Andro |
Gd. 5 |
Ba’amas, Florida, Lwiziàn |
26 moun |
|
07/11- 8-93 |
Brèt |
Gd. 4 |
Kolonmbi, Nikaragwa, Venezwela |
184 moun |
|
14- 08-1993 |
Sindi |
Toum. |
Matnik, 147 mm dlo Prechè 45 mn |
- |
|
14/21- 9-93 |
Gèwt |
Gd 4 |
Mèksik, Nikaragwa, Ondouras |
76 moun |
|
4/07- 08-94 |
Albèto |
Gd. 3 |
Alabama, Djòwjia |
30 moun |
|
8/21-11-1994 |
Gòdòn |
Gd. 5 |
Ayiti, Dominikana, Florida, Kòstarika |
1 145 (184 Ayiti) |
|
26/27- 8-95 |
Iris |
Toum. |
Gdp, Mtk (325mm dlo Lanmanten ) |
- |
|
04- 09-95 |
Lwis |
Gd. 2 |
Gwadloup, Sen-Marten (lapli) |
1 moun |
|
14- 09-95 |
Mrilin |
Gd 1 |
Domnik, Gwadloup, Matnik (lapli) |
- |
|
1/04-10-95 |
Opal |
Gd. 4 |
Etazini, Gwatemala, Mèksik |
59 moun |
|
25/28-7-96 |
Seza |
Gd. 4/5 |
Nikaragwa, Ondouras, Salvadò |
51 moun |
|
20/30- 9-98 |
Jòy |
Gd. 4/5 |
Ayiti, Dominikana, Kouba,Etazini |
500 moun |
|
7/11- 11-98 |
Mitch |
Gd. 5 |
Gwatemala, Nikaragwa, Ondouras |
9 010 moun |
|
4/13-07-99 |
Dennis |
Gd. 4 |
Ayiti, kayalo N, Kouba, Etazini |
88 moun |
|
13/16-9-99 |
Flòyd |
Gd. 4 |
Ba’amas, Etazini |
57 moun |
|
5/25-10-99 |
Joze |
Gd. 2 |
Antigwa, Borinkèn, Senbart, Sm. |
57 moun |
|
17-11-1999 |
Lenny |
Toum. |
Antigwa, Dezirad, Gwadloup, |
5 disparèt |
|
19/24- 8-00 |
Debi |
Grèd 1 |
Antigwa, Borinkèn, Senbart, Sm. |
- |
|
14/18- 9-2000 |
Gòdòn |
Gd. 1 |
Gwatemala, Mèksik |
19 Gwatla. |
|
5/6- 06-01 |
Alisòn |
Toum. |
Florid, Lwiziàn, Misisipi, Tèkzas |
32 moun |
|
17/26- 9-02 |
Izidò |
Gd. 2 |
Kayalo Kayiman, Kouba, Youkatàn |
6 moun |
|
21-9/4-9-02 |
Lili |
Gd. 1/4 |
Grènadin, Jamayika, Lwiziàn |
- |
|
14/16-8-03 |
Erika |
Gd. 1 |
Mèksik |
2 moun |
|
06/20- 09-2003 |
Izabèl |
Gd. 5 |
Ba’amas, Etazini |
16 moun |
|
09/15- 8-04 |
Charle |
Gd. 4 |
Etazini, Jamayik, Kouba |
35 moun |
|
2/24-8-04 |
Ivan |
Gd. 5 (275tj/lè) |
Bawbad, Kouba, Grènada, Jamayika, senvensan, Tobago… |
124 (39 Gda) |
|
13/28- 09-2004 |
Jàn |
Gd. 3 |
Ayiti (toumvas), Borinkèn, Dominikani, Florida, Tòwtola |
3035 (2862 Gonayiv) |
|
25-08/10- 09-2004 |
Fansès |
Gd. 4 |
Ba’amas, Borinkèn, Florida, Oayo, Sentoma, Tk èk kaykos, Tòwtola, |
49 (37 Florida) |
|
4/13- 08-05 |
Dèni |
Gd. 4 |
Ayiti, Etazini, Kouba, Senvesan |
88 moun |
|
11/21-8-05 |
Emili |
Gd. 4/5 |
Grènada, jamyik, Kayiman, Mèksik |
14 moun |
|
23/31-8-2005 |
Katrina |
Gd. 5 |
ALwiziàn, Misisipi, Nowleyan |
1417 neye |
|
17/26-9-05 |
Rita |
Gd. 5 |
Ba’amas, Kouba, Florida, Youkatàn |
119 moun |
|
01/05- 10-2005 |
ourakàn Stàn |
Gd 1 |
Gwatemala, Nikaragwa, Ondouras |
1153 moun |
|
12/25- 10-2005 |
Wilma 800 tj |
Gd. 5 330 tjm/lè |
Ayiti, Bahamas, Beliz, Florida, Jamayika, Kayiman, Youkatàn |
23 (10 Ayiti) |
|
22/4-10-05 |
Alfa |
Toum. |
Ayiti, Dominikani |
26 moun |
|
21-11-05 |
Gama |
Toum. |
Beliz, Grènadin, Ondouras |
35 moun |
|
10/14-6-06 |
Albèto |
Toum. |
Etazini, Kayiman, Kouba, Mèksik |
2 moun |
|
24-8/1-9-06 |
Enèsto |
Gd. 1 |
Ayiti, Ba’amas, Bonè, Borinkèn, Etazini, Kouba, Kayiman, Trinidad |
8 (3 Ayt.) |
|
13/24-8-07 |
Dean |
Gd. 5 (270 tj/lè) |
Ayiti, Beliz, Dominik, jamayik, Kouba, Matnik, Sentlisi, Youkatàn |
42 (2 Matnik) |
|
31-8/5-9-07 |
Feliks |
Gd. 5 (270 tj/lè) |
Arouba, bawbàd, Bonè, Grènada, Nikaragwa, Sentlisi, Venezwela |
161 (130 Nikgwa |
|
25/31-8-08 |
Gistav |
Gd. 4 |
Ayiti. Etazini. Jam. Kaym. Kb. |
138 (77Ayt) |
|
08/09-2008 |
Ana |
T/Gd. 1 |
Ayiti, Bahamas, Etazini. |
+600 Ayiti |
|
10/6-11-10 |
Tonma |
T. Gd. 1 |
Ayt.Bd. Bhs. Dkna. Jam. Kb. Stl. Sv. |
20 (14 Stlisi) |
|
2/6-08-11 |
Emily |
Toum. |
Ayt. Domkna. Kb. Matnik |
5 (3Dmkna) |
|
lanne |
Pteng |
Boulin van |
Peyi debaba |
Moun mò |

Pofesè ak ekriven Jean-Claude Bajeux mouri vandrèdi nan 79 lanne'l. Li te ap batay ak gouvèlman kraze-zo Divalyé a.
Rédigé par : J. 1804 | 06 août 2011 à 17:44
Latè tranble Matinik, 5.1 asou lechel Richtè a, 40 tjilomèt fondok a 72 tjm Sentlisi.
Rédigé par : Kanmo Matinik | 07 août 2011 à 17:13
Huracán Irene deja cinco muertos en La Española. En República Dominicana, tres fallecidos, 37 mil evacuados y daños millonarios en la agricultura y el sistema eléctrico. Dos haitianos perdieron la vida y otros cuatro resultaron heridos, de acuerdo con un informe de la Dirección de Protección Civil. Continúa el recuento de daños y de eventuales muertes, el paso de Irene por la costa norte de Haití provocó además inundaciones en varios departamentos. En el archipiélago boricua, Irene causó la muerte de una mujer de 62 años de edad, y pérdidas por más de 500 millones de dólares.
Rédigé par : El Caracol del Caribe | 25 août 2011 à 17:56
Je savais que l'inconnue de 1928 avait tué 1.500 personnes en Guadeloupe mais je n'avais jamais entendu qu'un cyclone avait fait 9.000 morts en Martinique à la fin du 18eme siècle. Je n'avais jamais lu une telle information dans aucun livre d'histoire. Es-tu sur de ça, sinon ce cyclone là aurait fait l'objet de tous les livres d'histoire du monde.
Rédigé par : L'historienne | 02 septembre 2011 à 09:57
Sa sé an patjé travay ou ka fè la !
Rédigé par : To.70 | 05 septembre 2011 à 07:26
Tres ciclones amenazan hoy simultáneamente a países del Caribe: Katia, Nate y María, que avanzan con sus remolinos de lluvias y vientos hacia Bermudas, México y las islas de Barlovento.
Rédigé par : El Caracol del Caribe | 08 septembre 2011 à 15:51
Latè tranble Matinik, sizè wonz minit nan pipirit, 5.0 asou zandal-wouvè Richtè a, 150,6 tjm fondok nan kabestè Dòmnik ek Matnik.
Rédigé par : Kanmo Matnik | 09 septembre 2011 à 10:12