Kannaval
14 février 2008
Kannaval la towblip atè Wanakera
Tout sosiete, nèyè menm tout matjoukannri (mès walayach), trape an tan otila moun ka desann an lari fè djendjen, voye-monte, fè sik, dawne, kalindaye, woule lawda, fè mizik, epi, epi. Tout sosiete trape an kannaval, an tan (de, twa jou nan an lanne) otila tout larèl èk patès sosiete a ka ladje priz yo anlè moun, ba yo chenn, woule kò yo, brè dlo yo ; se pa pou sa pou ale foute an moun an kout pa koutla-bonda-mate, an mitan kabèch. Pou fè djendjen ansanm, fòk ka sanm matjoukannanm pis fòk siktire, djoubake, pran pawòl, vire li fap-fap tout patès èk larèl sosiete a. Se epi konpè yo moun ka desann an lari fè djendjen, voye-monte, banbile, banboche. Kontèl nan kannaval 18/19e sièk la, anchay lakouwonn afritjen te ka vire doubout, delè te ka pran so, fè de tjòk nan mitan kannaval la. Kannaval la se pa an matjoukann tankou moun Matnik, videyò, banbochè, nouvelis, badjozè, bolozè televizion, delè menm langayelè èk plodarè peyi a ka di «kannaval la se matjoukann nou ». Kannaval se an lèlèm ka simèwje nan tout lakouwonn asou latè, nan an tan fann, eti ka chaye pou panpannen anchay kalinda, anchay mès, anchay jès, anchay tjouns branbrannan, anchay potjèl lavi tontènmitonn, sosiete a. Se pa an matjoukann, piès toubannman ; menm nan peyi anba-jouk, an matjoukann pi blayi pase an kannaval. Se nan tan tala, mès, jès, potjèl lavi tontènmitonn, tjouns branbrannan ki pa anchouke nan peyi a ka pe simèwje. Kannaval la se an lantiray/tan otila moun ka panpannen, mès, potjèl lavi tontènmitonn, jès, kalida, kalinda, mizik, epi dòt eti ki pe rive anchouke nan sosiete a, pi douvan.