Ekonomi Amerik-latin ek Karayib
01 février 2022
Trase-welto-rive palantje dekatonn-longsay
San José, Costa Rica : Sobreka-kabwataj ECLAC (Economic Commission for Latin America and the Caribbean, CEPALC nan panyol pou krèy-lonyen-dekantje Ekonomi pou Amerik-latin ek Karayib la), Alicia Bárcena, fè eti gouvelman se peyi Amerik-latin ek Karayib la pou yo se palantje politik lahan- mete-ekonomi-nan-brann krache-dife ek an pòte-kole peyi-oliwon nan mitan sa eti y ka kriye "koraj toulong pi djok", pou rive mete lahan fè an gran doum-apiye pou dekatonn-longsay la. Alicia Bárcena te ka plodaye nan an konsit kabwatè-gouvelnaj laliwonn asou "wakle-boulin lahan-mete-ekonomi-nan-brann" ki fèt Vandrèdi ki pase atè Kostarika.
Alicia Bárcena plodaye eti doum-apiye vire-palantje lahan-mete-nan-brann ek lahan-debantje eti gouvelman kare-peyi a mete nan brann nan dekou kouri-lawonn Covid-19 la te plis adan larel lahan-debantje toulehou, "sa eti vini lahan-palantje-lavi-moun ki fondok pou se tokay la". Men, se limenm ki te kabeche sa eti “doukou farozè pou leve kare-ekonomi tonnfaktè pa ka bay ankò, tousa ka apiye rel-doubout koraj dekatonn-longsay douvan banbann lan. Nan an tan otila doukou-kòtok laliwonn lan ek tout dekantekantaj oliwon-latè ka vini pi krabik, se peyi a ka tizi kannan lahan-mete-nan-brann pou tjenbe larel nan rel-rive peyi-natifnatal nan katel kalibich-karenm-livènaj”, NDCs (Nationally Determined Contributions) oben INDC (Intended Nationally Determined Contributions) nan lang angle a. "Nou menm fè an lonyen-dekantje lahan-mete-nan-brann nan gouvelnaj laliwonn ek nou wè, nan de koko-zie nou, kannan lahan taha tizi lonmwatje rel, nan 2019 pou 2020, ladje 0,4% FKP (Faktorel Kòtòf Peyi) pou rive a 0,2%, magre an antipilaj dezas laliwonn" eti sobreka-kabwataj ECLAC la rete katjile.
Sobreka-kabwataj ECLAC la te mande vèy-o-gren pou banbann Covid-19 la ki dekate se anchay tjak kare-zobray kontel flogòdò se rel lahan-palantje-ekonomi a flògòdò ek antipilaj se rel dèt-gouvelman-peyi a, nan peyi-karayib la plis pa lezòt peyi kare-peyi-oliwon an. Se limenm ki apiye asou sa eti rel lahan-mete-ekonomi-nan-brann ek rel-faktoraj se tjak kar-zobray nan Amerik-latin ek sa ka bare rive-jik-bout pout jenbe an vire-pran-ekonomi pi djok pase pimpe FKP 2021 an. Alicia Bárcena teste sa eti rel lahan-mete-ekonomi-nan-brann nan kare-peyi-oliwon an se te 19,5% FKP a nan 2021, la eti oliwon-latè se te 26,8%. Epi sa, se pou y te rete katjile sa eti kare-peyi-oliwon an adan an karetel lahan-mete-ekonomi-nan-brann ki pa fèt pou longsay-ale ek sa ka vidjoze trase-kabeche genyen-machandiz-longsay ki te ja ka bay, ek konte kannan-lahan-debantje nan 2021 se te 421 mil-million dola-etazini ek rel lahan-mete-ekonomi-nan-brann, ekonomi-vèw la, se te anni 1% tout lahan-konte gouvelman debantje.
"Sa fondok palantje lahan-mete-nan-brann trase-welto-rive nan kare-ekonomi vèw la, kontel dekarbonajkare-zobray elektrik a, chaye-abò-machin-elektrik, ekonomi-laliwonn ek tout trase-regle-tjak fondase anlè laliwonn lan ek ekonomi trase-lawonn." Sobreka-kabwataj ECLAC la katjile sa eti pou wouvè lawonn kannan lahan-mete-ekonomi-nan-brann ek lahan-palantje-ekonomi, epi kabwate dekatonn-longsay la, sa fondok rive kore chap lahan-taks ek palpa debantjay-taks. Alicia Bárcena konte-dekantje sa eti sistenm-taks ki pa kòdjòm se 325 mil-million dola-etazini, 6,1% FKP kare-peyi-oliwon an ek palpa debantjay-taks se 3% FKP kare-peyi-oliwon an.
Sobreka-kabwataj ECLAC la te fè eti se peyi Amerik-latin ek Karayib la pou yo se vire kabeche politik gouvelman pou se rive menyen an "rel palpa toumpak lahan-palantje-ekonomi chak lanne epi an tilili kawbe-gouvelnaj lahan-palantje-ekonomi", nan apiye asou sa eti pòte-kole peyi-oliwon-latè asou lahan palantje dekatonn lan pou an pi bidim rel-anni-longsay ek an vire-doubout-pimpe kalibich-karenm-livènaj, "ka ladje fondalnatal ka ale". Ek pou te apiye, pi douvan, "nou ni pou wouvè lawonn ek vire gaye lahan, ba se kawbe-bantjè dekatonn-ekonomi an plis larel, palantje zouti kabeche-djezinen ek anchouke tizi dèt vire-doubout-pimpe a". Nan dekou konsit la, Sobreka-kabwataj ECLAC la trase gran liy an dekantje-djing "Ki karetel lahan-palantje dekatonn-longsay la : vire-doubout-pimpe apre wach-dèhè Covid-19 la nan Amerik-latin ek Karayib la" eti se 13enm limewo an krèy dekantje-djing-konte eti ECLAC matje asou toumbilaj-aleliwon ek wach-dèhè Covid-19 la nan Amerik-latin ek Karayib la. ECLAC kouri nouvel eti dekantje-djing-konte a ka fè moun sav sa eti "dekantekantaj oliwon-latè ka bloblou se politik vire-pran-ekonomi an nan Amerik-latin ek Karayib la". Dekantje-djing-konte a ka apiye toua sou sa eti près pase 30 lanne apre Konsit Laliwonn-latè a ek dekontaj-jou pou dekatonn-ekonomi oliwon-latè, tok-kòtok, poto-mitan laliwonn dekontaj-jou 2030 lan pou dekatonn longsay pa te fè chimen y adan se politik vire-pran-ekonomi nan kare-peyi-oliwon an.
Ale li nan ECLAC
The Caribbean Development Bank (CDB) is projecting gross domestic product (GDP) growth of 9.1% across its 19 Borrowing Member Countries (BMCs) in 2022, accelerating the region’s economic recovery which started in 2021.
Rédigé par : Carib.News | 02 février 2022 à 20:10
101st Special Meeting of the Council for Trade and Economic Development (COTED).
COTED promotes trade and economic development of CARICOM and oversees the operation of the Single Market and Economy.
Rédigé par : Carib.News | 04 février 2022 à 20:50
The Caribbean Public Health Agency (CARPHA) urges Ministries of Health to continue the rollout of their COVID-19 vaccination campaigns but warns against using adult vaccines for children.
Rédigé par : Carib.News | 14 février 2022 à 09:39
Cristina Calderón, la última hablante nativa del idioma del pueblo indígena yagán, falleció a la edad de 93 años en la región de Magallanes, ubicada en el extremo sur de Chile, informaron el miércoles sus familiares.
Rédigé par : El Caracol del Caribe | 17 février 2022 à 09:31
La Defensa Civil de Brasil informó que el número de fallecimientos a causa de deslaves e inundaciones provocados por las intensas precipitaciones en la zona de Petrópolis, ubicada en el estado de Río De Janeiro aumentó a 231.
Rédigé par : El Caracol del Caribe | 01 mars 2022 à 11:22