« mars 2022 | Accueil | mai 2022 »

avril 2022

Bat-lawonn pou mande

"Plis lanmen-gouvelnaj atè-lakay"

CTM Serge Letchimi CTM-Assemblee CTM Lètchimi ek Salibè CTM Martinique

 

 

 

 

 

Plato-wa, atè Matnik:   Kabwatè-gouvelnaj CTM lan, Sèy Lètchimi, la ka pran pawol epi tout mètafè politik peyi a pou mete an konsit gouvelnaj-politik doubout mande gouvelman franse a "titak plis lanmen-gouvelnaj atè-lakay". Nan dekou dezas politik dezienm wonn jout-politik kabwatè-repiblik franse a, Sanmdi 23 Avril ki pase,  nèhè menm dwe prèmie wonn Sanmdi 09 Avril la, otila moun Matnik (tankon Gwadloup ek moun Gwiyann tou) ale vote zie fèmen ba se joutè-politik franse a eti ki pi nan lèspri gouvelman jakoben an, menm si liy yonn larel-fondas-politik Repiblik franse a ka depenn an kawbe-mete-nan-brann deplotonnen ek menm si La-Polinezi te ke ja nan larel-gouvelnaj an gouvelman atè-lakay, se pou mande sav si "plis lanmen-gouvelnaj atè-lakay" taha te ke sa kore bankoulele politik la eti moun-peyi-natifnatal matnik la pri adan an dpi 10 Janvie 2010, jou eti yo te ale vote kont tòt-genyen Matnik nan Repiblik franse a.

Lire la suite "Bat-lawonn pou mande" »


An lanne leve-doubout amerendjen atè Kolonmbia

Minga indígena

Colombia Cauca - Minga indígena Kolonmbia Minga indigena Embera Kolonmbia Minga indigena Minga Indigena


 

 

Bogotá,  Colombia :   An konvwa moun-doubout  pou defann lavi yo eti yo ka kriye "Minga indígena"  rive Bogotá (lanbouk gouvelman Kolonmbia) apre y te pase nan an tilili lanbouk peyi a, pou se kole zepol epi lakou-natifnatal Embera a ki anba joupa depi 7 mwa nan Parque Nacional Enrique Olaya Herrera ;  ek mete an jounen leve-doubout nan brann, lonhe dwèt asou semeda ka bay nan peyi a, wòkòkòy eti lavi moun wòkòkòy, wach-dèhè asou se "páramos" la (laliman zèb ek dlo nan mòn Lezann a 3.000 jik 4.000 mèt wotè atè Ekwadò, Kolonmbia, Venezwela), djigilòp eti se brenbrel la ek se kalabray la ka djigilòp nan dekou gawoule sosial ek pou voye yo djoubake nan laliman-peyi nolfok lakou-natifnatal yo. Konvwa te pati depi dimanch 24 Avril ki fini pase, nan lanbouk Popayán.

Lire la suite "An lanne leve-doubout amerendjen atè Kolonmbia" »


Jout-politik kabwatè-repiblik franse atè Gwadloup, Gwiyann ek Matnik

Se mafoudja-politik la vote !

Vote Vote Repiblik franse Vote -Yo vote Vote anfwa

 

 

 

 

 

 

 

Kapèstè-bel-dlo, Wanari ek Makouba:   Tit-langayele "mafoudja" taha se pou depenn an konpanyi moun ki ale vote san konprann hak adan vote yo ka vote a ek an kabwatè-repiblik franse te ke sa toumbile ek te ke la pou toumbile lavi yo ek an pawol-zeskay trape plis totoblo oben plis diri anlè pwa-wouj yo. Lamenm-la, se pou man se vire matje sa eti, atè Gwadloup se anni 316.010 moun ka vote, atè Gwiyann se anni 102.993 moun ek Matnik se anni 304.703 moun ka vote, asou 48,7 million moun ka vote An-Frans ; man dekantje an tjenbon-vote nanninannan a owonzon 40% ek an tjenbon-vote kare-zobray-politik a, owonzon 50/60%, tousa ka fè kannan moun ka vote Gwadloup, Gwiyann ek Matnik adan an jout-politik kabwatè-repiblik franse pa ka rive peze anlè desimal la, ek si se pou pran an peyi yonn-tou-yonn, pa ka menm peze anlè dezienm desimal la. Nan tousa, se mafoudja a ale vote, a 47,18% atè Gwadloup, a 38,89% atè Gwiyann ek a 45,45% atè Matnik ek yo vote ba joutè-politik La-Frans nanninannan an a 69,60% atè Gwadloup, 60,70% atè Gwiyann ek 60,87% atè Matnik.

Lire la suite "Jout-politik kabwatè-repiblik franse atè Gwadloup, Gwiyann ek Matnik" »


Karant-nèftienm CARIFTA GAMES

Jamayik, fannan !

Carifta Games Kongston 2022 CARIFTA Games 2022  U. Bolt CARIFTA Games 2022 Adaejah-Hodge-British-Virgin-Islands-Carifta-Games-2022

 

 

 

 

 

 

 

 

Kingston,  Jamayik :   Se Jamayik ki genyen, penpenp, 49enm CARIFTA Games lan apre de lanne diskoupaj (lanne 2020 ek 2021 an pou Covid-19 ki te ka kouri dri) ek se 36enm dekou Carifta Games  yonn dèyè lòt eti Jamayik ka genyen, 92 meday (45 lò, 29 lahan, 18 bronz) ; nan 2019, atè Gran Kayiman, yo te fini ek 85 meday (36 lò, 33 lahan, 16 bronz) ek tankon nan 2019, se Bahamas ki fini dezienm pou 4 meday lò eti y trape nan kannan 17 meday li a, British Virgin Islands trape 4 meday lò tou men an kannan anni  7 meday ek Trinidad ek Tobago trape an kannan 23 meday men anni 2 lò. Si nan 48enm CARIFTA Games lan se te Briana Williams ki te trape bidim-meday Austin Sealy  pou twa meday lò eti y te genyen, nan 49enm CARIFTA Games taha se Adaejah Hodge, an atlèt BVI ki trape Austin Sealy a pou meday lò eti y trape anlè 100 m ek 200 m kous-kouri moun anba 17 lanne ek sote nan londjè fanm lan epi 6,20 mèt-londjè.

Lire la suite "Karant-nèftienm CARIFTA GAMES" »


Kouba pòte antre nan

Kawbe-gouvelnaj Ekonomi ek Sosial   

Cuba nan ONU Cuba ECOSOC Kouba Diaz-Canel kabwatè-repiblik ek A. valdés Mesa dezienm-kabwatè-repiblik CUBA - ONU

 

 

 

 

 

 

Naciones Unidas:   Kawbe-gouvelnaj Ekonomi ek Sosial nan Lawonn Peyi Oliwon-latè kouri nouvel eti Kouba ke vini kabwatè adan kat adan se kawbe-gouvelnaj li a, ek apiye asou pwa-peze peyi a oliwon-latè. Kawbe-gouvelnaj Ekonomi ek Sosial la fè moun sav eti peyi-amerik-latin-karayib la ke djoubake adan krèy-mete-nan-brann wach-lavi fanm, nan 2023 pou 2027 ; nan krèy kawbe-gouvelnaj alsa larel-gouvelman nan 2023 pou 2026 ; krèy-mete-nan-brann plodari-kabeche-dekantje ek teknoloji pou dekatonn nan 2023 pou 2026 ek nan krèy kabwataj tontin Lawonn Peyi Oliwon-latè pou tjanmay (UNICEF) nan 2023 pou 2025.

Lire la suite "Kouba pòte antre nan " »


Kannan fanm nan lèt-djezinen amerik-latin

UNESCO kriye anmwe !  

Unesco United Nations for Educational PEN International Mujeres-escritoras latinoamericanas PEN International books

 

 

 

 

 

 

 

 

México:   UNESCO eti se an kawbe-gouvelnaj Lawonn Peyi Oliwon-latè pou progranm-aprann-lekol, plodari-kabeche-dekantje ek sa-sav, kriye ago pou flòkò eti kannan fanm flòkò nan lèt-djezinen ek nouvelis amerik-latin. Lonyen-matje a Mujeres en poder de la palabra (takon Se fanm lan la ka pran pawol la) ka apiye asou sa eti se anni 30% fanm ki ka matje liv ek nouvel-jounal nan Meksik, Nikaragwa, Ekwadò ek Gwatemala.

Lire la suite "Kannan fanm nan lèt-djezinen amerik-latin" »


Brayès peyi-karayib

La ka kabeche ek djezinen anlè Sargas la  

CARICOM Youth Ambassadors Caricom Youth sargass Caricom-bandera Sargassum st-vincent in -august-2014

 

 

 

 

 

 

Georgetown, Gayana :   Sobreka-kabwataj CARICOM, dk. Carla Barnett, kriye woulo asou kabeche-djezinen ek sa-sav nan Karayib la ki rive tonnfakte an bidim tjak, an chèpi ka tenmbolize moun  nan an matjoukann-kòtok epi anchay karetel-faktore dèhè. Se karetel taha ka bay depi faktorel mayonmbe-chimi jik faktorel anbidjoulaj pase nan langre oben menm faktorel brilè-dlo-lizinen, an konpanyi gouvelman-peyi  dekatonnen an kabeche-lizinaj pou trape trase-regle-tjak kòdjòm douvan bidim katel la, eti sobreka-kabwataj CARICOM la plodaye.

Lire la suite "Brayès peyi-karayib" »


Jout-politik kabwatè-repiblik franse atè Gwadloup, Gwiyann ek Matnik

Vire nan gouvelnaj franse yonn-tou-yonn lan

Vote Vote Repiblik franse Vote anfwa Vote bare Covid-19

 

 

 

 

 

 

 

Lawviè-Pilòt, Matnik :   Se atè Gwadloup otila an pi gwo krèy moun ale vote joutè-politik Union Populaire la, 56,16% feyèt-vote ek nan se twa peyi anba-jouk amerik-karayib taha se plis pase 50% feyèt-vote ki ale anlè tit-fanmi joutè-politik Union Populaire la, Jean Luc Mélenchon. Lamenm-la, se konte, tann ek konprann lamenm dèhè, Gwadloup, Gwiyann ek Matnik kole yonn epi lòt, se anni an ti 1,48% nan 48,7 milion moun ki te ka vote An-Frans nan prèmie wonn jout-politik kabwatè-repiblik franse taha. Nou pa la pou mande piès koutja oben brèbrè-mouton atè Matnik ale konprann 304.703 moun ki ka vote nan peyi taha se anni moun natifnatal-matnik, pa te ke ni se djoubakè-gouvelman franse a, se kolbòkò franse a, se mèt-lekol franse a, kawbe-gouvelnaj gouvelnè a tout se moun taha adan ; atè Gwadloup se 316.010 moun ki ka vote ek Gwiyann se 102.993 moun. Nan an menm jou-vote, tout se moun taha pa ke sa ale adan an kawbe-vote, ni moun ki kalbòy, ni moun ki ni zafè yo ka fè, ni ka djoubake lakay yo, ni rasta anba-bwa a, epi ni moun ki ni an konsians politik natifnatal-matnik ek ni dòt ki sa konte. Lè an manman-mouton ka ale lonje dwèt anlè moun atè-lakay-matnik ki pa ale vote oben ki bat lawonn "pa vote, An-Frans se pa Matnik", nou pe pa pa vire rarate se kontaj taha.

Lire la suite "Jout-politik kabwatè-repiblik franse atè Gwadloup, Gwiyann ek Matnik " »


"Caribbean Nations Security Conference"

Djoubake, yonn-epi-lòt

Mia-Mottley barbados Barbados-republic Flag Barbados color and reality Mia Amor Mottley Repiblic of Barbados

 

 

 

 

 

 

 

Bridgetown, Barbados :   Kabwatè gouvelman Bawbad la, Mia Amor Mottley, apiye asou fondokte djoubak nan lawonn-peyi pou se rive kore bankoulele kalibich-karenm-livènaj, kontribann fizi ek wach-dèhè ladjè, epi dòt dezas. Se nan dekou wouvè-lapòt an konsit asou kore-dezas se peyi Karayib la (CANSEC - Caribbean Nations Security Conference 2022) nan lotel Hilton atè Bridgetown otila y rete katjile djoubak ansanm-ansanm taha. Mia Mottley bay lavwa eti ladjè nan Ukrania a bare anchay peyi nan gade wè trape machandiz fondalnatal ek voye an ago antipilaj rel-genyen-machandiz bay-nannan.

Lire la suite ""Caribbean Nations Security Conference" " »


Bankoulele ekonomi an nan Amerik-latin

An "dis-lanne ekonomi wòkòkòy"   


CEPAL Naciones Unidas mapa de America latina Joseantonioocampo Economia de America latina J. Ocampo Jose Ocampo latin America

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

La Habana, Cuba :   Media dekantjè ekonomi nan Amerik-latin vire mete tit "dis-lanne ekonomi wòkòkòy" la dewò ek kouri nouvel vèy-o-gren asou wach-dèhè an bankoulele ekonomi pi djok pase ta se lanne 1980 an. Nan menm balan an, ni anchay lonyen-dekantje ek karetel-ale pou doubout djok douvan doukou tala, menm si piplis se dekantjè-kabechè a ka topaye anlè lide taha et isa ke pi rèd pou kore y ek se gouvelman an ka bat san mete politik toumbile kawbe-gouvelnaj nan brann. José Antonio Ocampo eti se an dekantjè-kabechè ekonomi natifnatal Kolonmbia ki te ka kabwate CEPALC (Comisión Económica para América Latina y el Caribe) oliwon 1998-2003, rete katjile trase-welto-rive ki pi kòdjòm pou kore bankoulele ekonomi lajounen-jòdi a nèhè se pou bat anlè tout tjak ki ka "ale pi nolfok pase rel-dekatonn-ekonomi".

Lire la suite "Bankoulele ekonomi an nan Amerik-latin " »