Djòknès katafal natifnatal la
An nouvelis-badjozè radjo te fè mande mwen pou te pran pawòl asou dezas klòwdekòn-gramòksòn la pou tjò paj man fini matje anlè sa. Anni katjile’w pou siantis man pa siantis, pou politisen tjoupèpè man pa politisen tjoupèpè, pou mayonmbo man
pa pi mayonmbo, pou dòktè man pa dòktè, se se pou mètkefe moun fè tjèk dite oben chodo, twa-fèy, twa-chouk oben brè tjèk dlo-tranpe chouk venvenn blan epi grenn prin-sitè, si se pa an chodo chouk oben grenn jenipa ki djeri koulant èk tout kalbòyri lanbiskòy, man pran makanda tala nan larèl politik li. Sa fè lè man katjile asou brannzè makanda tala, betje èk mayonmbo apèkèlèt, politisen ki fèmen zie, fè wòl
pa wè èk pe djèl yo sèk , jik lè rive pou plere anlè vizitè ki pa ke vini, bannann ki pe ke vann èk anchay kouyonnad ki fè nou wè, nan de koko zie nou, piplis politisen peyi nou se mal-mouton oben malfentè, moun ki plere tout lasenn-jounen asou adjedanntann. Man dèyè sa man ka matje la’a. Pou moun ki jete an wèy mabial asou bagay tala depi sa koumanse, nan bout lanne 1980 an, yo sav pase pèsonn nou pa pe
sòti anba dezas tala jiskont epi an leve-doubout, an koukouwouy, menm politik, an rete-la-atann djòknès katafal franse (puissance publique, l’Etat français) ba mayonmbo Gwadloup/Matnik an lanmonne kòd lave an makanda eti yo menm, nan tout konsians, tengdègèdèk oben san p’an konsians, atengdègèdèk, simen. Kifè, dapre sa nou teste toulong èk matje depi ven lanne owonzon, nan radjo CARIB FM,
nan jounal, Kimafoutiesa, Klendenden, Vèy-o-gren, Madjoumbe oben nan http://natifnatal-wanakera-karib.typepad.com èk http://simao-moun.wanakera.spaces.live.com oben nan jou ka vini, www.wanakera-karayib.com, nou pa ke pe sòti anba dezas tala san leve an djòknès katafal natifnatal atè Wanakera.